Alkohol je sviňa
Sedel som vo svojej pracovni a už hodnú chvíľu som popíjal saké, ale ešte stále som nebol opitý. Chcel som sa opiť,. aby som nemusel myslieť na toho Renjiho, na to ako veľmi ho mám rád a nech už nemusím myslieť na to, ako sa spolu milujeme. Po hodine som bol už tak trochu opitý. Zrazu niekto zaklopal na dvere. povedal som: "Ďalej." trochu opitý hlasom. Dnu vošiel Renji a neveriacky na mňa hľadel. Smial som sa a stále popíjal saké. "Taicho? Čo to pre boha robíte?" "Opíjam sa. * škyt* *škyt* nie je to vidieť?" "Je to vidieť, ale prečo to robíte?" "Prečo? *škyt* Pretože *škyt* *škyt* ťa *škyt* *škyt* milujem." vykoktal som sa konečne. Keď som zdvihol zrak od fľašky sakého, tak som videl úplne tuhého Renjiho. Po chvíľke ale prišiel ku mne, posadil sa mi na stôl, pritiahol si ma bližšie a pobozkal ma. Keď sme sa od seba odtrhli, tak som si dal ďalšieho panáka a ponúkol som aj Renjimu. Po desiatich minútach sme dopili celú fľašu a rozhodli sme sa, že pôjdeme domov. Lenže ja som bol taký spitý, že som po pár krokoch padol. Tak sa Renji zohol, zobral ma do náruče a odniesol ma domov. Následne ma odniesol do spálne, kde ma položil na posteľ a chcel odísť, ale ja som ho stiahol k sebe do postele a obkročmo som si naňho sadol. Ráno, keď som sa zobudil, tak som vedľa seba uvidel Renjiho, podotýkam, že nahého Renjiho, ktorý sa ku mne zo spánku tisol a stuhol som. "Och bože, čo som to včera vyvádzal?" opýtal som sa sám seba polohlasne. "Ja ti to poviem. Teda, keď chceš vedieť." odpovedal mi Renji, ktorý sa tiež pred chvíľou zobudil. "Áno, chcem to vedieť. Povieš mi to? " opýtal som sa ho jemne, a prehliadol som to, že mi už nevyká ale tiká. Keď som za vami včera večer prišiel, našiel som vás, ešte trochu pri zmysloch ako sa opíjate. Opýtal som sa vás prečo to robíte, a vy ste mi odpovedal, že to robíte preto, že ma milujete. A potom sa to stalo. Najprv to bola pusa, z ktorej sa neskôr vyvinulo pozvanie na saké od vás. Tak sme tam dopíjali to vaše saké a potom som vás odniesol domov, pretože ste nebol schopný ani rovno ísť. Tak už si to môžete domyslieť, čo sa včera večer stalo potom, ako som vás odniesol domov. A teraz ma omluvte, musím ísť do práce." naozaj som sa chcel zdvihnúť, obliecť sa a ísť do práce, lenže keď som sa zdvihol, tak ma Byakuya pritiahol k sebe a pobozkal ma. "Ďakujem, že si mi to osvetlil, ale nechceš si to zopakovať? Stále mám okno." "A od ktorej časti?" "Od toho bozku. Potiaľ si to nejako pamätám, ale odtiaľ mám veľké okno. Pomôžeš mi s tým, že?" "Ale samozrejme, taicho?" "Ďakujem, Renji." povedal mi a začal ma bozkávať. Spomínali sme až do večera. Keď sme vydýchavali posledný orgazmus na jeho posteli, kam sme spadli celí spotení a zadýchaní, tak po vydýchaní sme sa k sebe pritúlili a zaspali sme. Na druhý deň ráno sa ma Byakuya opýtal: "Renji, chceš so mnou chodiť?" "Áno. Chcem s tebou chodiť." oslávili sme to ďalším úžasným milovaním, a potom sme išli do práce. Presne o rok neskôr, rovnaká situácia: "Renji, chcem sa ťa niečo opýtať. Vieš, že si moje slnko, a že si mi dokázal ukázať znovu správnu cestu po smrti Hisany. Milujem ťa a som ti za to vďačný. Vezmeš si ma?" zalapal som po dychu, ale nerozhodoval som sa dlho. "Áno, vezmem si ťa. Áno." odpovedal som mu a mohol som vidieť, ao sa jeho obavy rozpadli a tvár sa mu rozsvietila úsmevom, až aj jeho oči prezrádzali radosť. O týždeň sme sa zobrali a na svadbe boli naši známi z celého Seireitei i zo Skutočného sveta. O mesiac neskôr v jedno ráno som našiel na prahu našich dverí bábätko, ktoré mohlo byť približne dvojmesačné. Bol tam aj list. V liste sa písalo, že jeho rodičia zahynuli, a že sa narodil práve v deň našej svadby. Keď ho uvidel Byakuya najprv protestoval, ale keď si prečítal list, tak bol šťastný a prekvapený, ale prijal ho. bol to chlapec, a tak sme mu dali meno Daichi. Bol naše zlatíčko, a už o pár mesiacov nám poriadne zatopil, ale to je už iná kapitola.