Ďalší Komurín a úspešná misia part 1
Od rána to tu, v Black Ordere bolo nejaké rušné. Po chvíli sa ozvalo: „Pomóc“ ako niekto zakričal. „Čo sa deje? Idem to omrknúť.“ Pomyslel som si . Bežal som tam, odkiaľ som pred chvíľou počul ten výkrik. „Ah, Allen – kun. Vďaka bohu, že si tu. Pomôž nám s týmto.“ „A do pekla. Čo to je?“ opýtal som sa, keď som uvidel nejakého robota, ako to tam ničí. „Komurín VII.“ Odpovedal mi Reever – san. „Počkať. Za tým je zase Komui –san?“ Opýtal som sa nechápavo. „Áno. Bežali sme za Lenalee, ona tu nie je a on to ešte nevie, pretože nechceme, aby sa stalo to, čo minule. Pamätáš, že? Radšej mu to ani nehovor. Nikdy nevieš, čo urobí. Je nepredvídateľný. Ok?“ „Dobre. Idem na to.“ Povedal som mu. Prešiel som pred Komurína VII a skríkol som: „Innocence, Hatsudo.“ Chytil som sa za ľavú ruku a stal sa z nej meč. „Clown Crowed Hatsudo.“ Nepriateľa – Komurína VII som zničil dvoma údermi mečom a prešiel som ku Komuiovi.
„Komui – san, kedy sa poučíte? Kvôli tomuto vás Lenalee nemá rada a plače. Kedy sa poučíte? Hm? Je z toho vážne smutná. Vždy sa chodí ku mne vyplakať a vyspovedať. Ako je jej ľúto vás mlátiť, a tak ďalej. Poučte sa, Komui – san! Je smutná a ja už toho mám dosť. I keď to občas vyzerá, že je šťastná a veselá, ale nie je to tak. Opak je pravdou. Nikdy predtým som ju takúto smutnú nevidel a už si ani nespomínam, kedy som ju naposledy videl naposledy smiať sa od srdca. Tak už vám nemám čo povedať, Komui – san. Už idem. Popravde i ja som z toho smutný ale neberiem to už tak vážne, ale už som unavený z neustáleho ničenia akúm a ešte mám aj vašich Komurínov? Už nie, Reever – san. Keď budete nabudúce potrebovať pomoc, tak je tu plno exorcistov a prosím vás nebehajte s tým už za Lenalee. Je z toho potom na zrútenie často potom máva depresie. Je mi jej strašne ľúto. Odchádzame a idem do izby.“ Povedal som a odišiel som.
V izbe som si ľahol na posteľ a zaspal som. Tesne predtým som si povedal : „ Ešte raz a odídem odtiaľto tak ako aj môj shisho.“ Spal som dovtedy, pokým ma nezobudil hlad. Vstal som a išiel som do jedálne. Pri okienku som si objednal zase horu jedla. Za dvadsaťpäť minút som to zjedol. Trvalo mi to tak dlho pretože som si dnes to jedlo vychutnával. Inokedy by som to zjedol do desiatich minút, možno za menej. Po výbornom jedle som sa odobral cvičiť. Cvičil som až dovtedy, pokým som skoro neodpadol. Po cvičení som odišiel do izby a tam som si dal menšieho šlofíka, pokým ma nezobudilo klopanie na dvere.
Otvoril som dvere a tam stála Lenalee, ktorá sa usmievala ako slniečko a oznámila mi, že mám misiu, a že mám ísť hneď za Komuiom. Prišiel som tam a skoro ma porazilo. Stál tam ten BAKANDA, ktorí mi hovorí MOYASHI, a ktorého tak moc nenávidím. „Á, Allen – kun. Už si tu? To je dobre.“ Ozval sa Komui. „Áno som tu, lebo som počul, že mám misiu a podľa toho, že je tu prítomný aj BAKANDA, tak si myslím, že je to spoločná misia.“ Povedal som. „Áno, ide o spoločnú misiu. Ide o premnoženie akúm v jednom malom mestečku, ktoré odtiaľto leží asi tak štyri dni cesty. Musíte ich odstrániť a zistiť, čo ich tam priťahuje, ak je to Innocence, tak ho nájdite a prineste sem. A samozrejme musíte podať hlásenie, keď tam prídete, keď niečo zistíte a aj keď odtiaľ budete odchádzať. Ok? Jasné?“ vybrblal Komui – san. „Áno, jasné.“ Vyhŕkli sme obaja naraz. S nesmiernou túžbou zabiť toho druhého sme si pozreli do očí a prebodávali sme sa pohľadmi. Po chvíli som mal pocit, že som ako cedník, tak som s tým prestal.
„Mimochodom Allen. Ďakujem ti, za to tvoje veď ty vieš za čo, že áno?! Pokúsim sa to splniť, dobre?“ Vložil sa do toho Komui. „Budem rád Komui – san a nemáte za čo.“ Vykĺzlo zo mňa. „A mimochodom Allen, považujem ťa za člena rodiny. Považujem ťa za brata, ktorý sa snaží ochrániť svoju a odučiť brata jeho strašnému chovaniu. Allen a za to som veľmi rád. Ďakujem.“ Už som sa skoro rozplakal, keď to Komui – san hovoril. „To ja ďakujem. Prijali ste ma tu, ako by som bol z vašej rodiny a nie nejaký chlapec bez domova, ktorého nikto nemá rád. A Lenalee mám vlastne rád, ale len ako sestru, súrodenca, ktorého som nikdy nemal a preto sa ju snažím chrániť. Nechcem ju vidieť smutnú. Už nikdy viac.“ Komui – san sa rozplakal. „Dávaj na seba pozor, Allen. Nech ťa ochraňujú všetci svätí a nech sa mi sem vrátiš skoro, zdravý a bez akejkoľvek ujmy. Dobre?“ povedal mi na rozlúčku Komui – san. „Dobre, budem opatrný. Tak odchádzam.“ Povedal som a už – už som sa otáčal, že odídem, ale Komui – san ma objal a nechcel ma pustiť. „Ale, ale Komui – san. Pustite ma, musím ísť, pretože Kanda bude nahnevaný, a vy viete, čo dokáže keď sa nahnevá.“ Zabralo to a Komui – san ma pustil, ale ešte povedal. „Allen, keď chceš, tak mi môžeš kludne hovoriť onii – san. Ok?“ „Dobre, ale teraz už musím ísť. Dovidenia, Komui onii – san.“ Ešte predtým, ako som zatvoril dvere, tak som videl, ako si Komui – san kľakol na zem a začal plakať.
Po ceste ku tajnému východu z Black Orderu sa ku mne pripojila Lenalee, ktorá doslova žiarila tak, ako ešte nikdy predtým. Tesne pred odchodom sa so mnou rozlúčila pusou na tvár a so slovami: „Ďakujem, Allen – kun. Ďakujem.“ Potom som už odišiel aj s Bakandom po boku. „Čo si pre Boha urobil, že ti obi dvaja ďakujú?“ opýtal sa ma po chvíli. „Ale nič. To bolo to najmenšie, čo som mohol urobiť. Len som dohovoril Komuiovi a visíš ako to dopadlo. Nečakal som to. To že sa to stane v jeden a ten istý deň.“ Odvetil som mu.
„Moyashi jeden. Ale strašne sexy moyashi. A sakra. Už na to znova myslím. Bože, prečo práve ja?“ Pomyslel som si. Zastavili sme až, keď sa stmievalo. Utáborili sme sa a sedeli sme pri ohni. Stále som nad tým premýšľal. Nad tým, že je moyashi strašne, nehorázne sexy.