Ďalší Komurín a úspešná misia part 2
„Kanda premýšľa, ale vyzerá to tak, akoby sníval alebo čo.“ Pomyslel som si. „Ach bože. Je tak strašne sexy. .........Počkať ..... Čože? ...... Sexy?..... Kanda? ...... Čo mi šibe, alebo čo?“ Pomyslel som si potom. Radšej som išiel spať. Celú noc sa mi snívali divné sny, v ktorých sme sa s Kandom milovali a vyznávali sme si lásku. Keď som sa na druhý deň zobudil, tak som pohľadom zablúdil na Kandu, ktorý ešte spal a v bruchu akoby mi lietalo stádo motýľov, a v mysli mi neustále behalo : „Ten je ale rozkošný, zlatý a chutný, keď spí a nemá jednu zo svojich zvyčajných nálad.“ V skratke, vyzeral ako angel. Keď sa zobudil, tak sme sa spoločne najedli a potom sme zase vstali a pochodovali ako vojaci, teda aspoň tak mi to pripadalo. Keď som už nevládal zastavil som a oddýchol som si, Kanda zatiaľ čosi riešil v lese.
Keď sa vrátil, tak bol škaredo zranený. Utáborili sme sa tam a ja som mu ošetril všetky rany, ktoré dnes utŕžil. Počas toho ako som ho ošetroval, tak zaspal. Keď som s ošetrovaním skončil, tak som ho chcel nechať spať, ale on ma chytil za ruku a otvoril oči. „Neodchádzaj, môžeš tu byť so mnou, keď chceš.“ „Dobre, zostanem tu, ale najprv musím toto schovať. Ok?“ „Dobre.“ Po chvíli som sa k nemu vrátil a priľahol som si k nemu.
Keď si ku mne priľahol, tak som ho objal a hlavu som si položil na jeho hruď a po chvíli poslúchanie tlkotu jeho srdca som zaspal. Bolo to také ukľudňujúce. Keď som sa ráno zobudil, išiel som pre raňajky (čiže išiel niečo uloviť do lesa). Medzitým som zabil asi tak desať akúm levelu jeden a jednu akumu levelu dva. „Hračka.“ Pomyslel som si. Chytil som pár zajacov a odniesol som ich do tábora. Keď som tam prišiel skoro ma porazilo. Všade boli diery po tých odporných vírusových strelách od akúm, ktoré stále strieľali a na zemi tam ležal Allen. Hneď som k nemu pribehol, skúsil som, či žije. Žije. Chvála Bohu, bol to desivý pohľad. Ošetril som ho. Ako som ho ošetril spratal som zbytočné veci, spravil som raňajky a schoval som ich. Schoval som ich tak, aby ich nič nenašlo a ľahol som si k nemu. Pritúlil sa ku mne a ja som ho objal. Po chvíli rozmýšľania som mu dal pusu na líce a mysliac si, že tvrdo spí som sa mu priznal. Do ucha som mu zašepkal: „Milujem ťa, Allen.“ Po chvíli som tiež zaspal.
Keď si ku mne ľahol, tak som sa k nemu pritúlil, lebo mi bola zima ( pozn.: čítajte bol som studený ako ľad) a trošku som sa ešte bál. Skoro som spal, keď Kanda zrazu zašepkal: „Milujem ťa, Allen.“ Dostalo ma to, priam ma to šokovalo. Takže Kanda ma má rád. To sa len tak nevidí, aby mal Kanda niekoho rád, alebo toho dotyčného miloval. Je to sila, ale tiež ho milujem. Posledných pár dní som v jeho prítomnosti nervózny a navyše mi akoby v bruchu lietali motýle. A to nehovorím o tých snoch, ktoré sa mi snívajú a vždy sa po nich budím vzrušený. Je to jasné, milujem ho. Keď som na to prišiel, tak som sa k nemu viacej pritúlil a konečne som zaspal.
Ráno na ďalší deň som sa zobudil skôr ako Kanda a išiel som na WC, a chytiť si niečo na raňajky. Keď som sa vrátil tak Kanda ešte spal. Po raňajkách som si ku nemu ľahol a pozeral som sa naňho. Asi po desiatich minútach som znova zaspal.
Keď som sa zobudil, tak už bolo niečo okolo obeda a Allen ešte spal. Odskočil som si na WC a zašiel po včerajšie raňajky. Keď som sa najedol, tak som si prisadol k Allenovi. Pozoroval som ho ako spí a premýšľal som. „ Je vôbec možné, že som sa zamiloval, bláznivo zamiloval, práve do neho? Je taký zlatý, krásny, milý a kedykoľvek príde na pomoc. Je to dobrý chalan. Keď spí, tak je ako nejaký malý angel. S týmito strapatými vlasmi, uvoľnenou tvárou, zavretými očami a s menšou červeňou vo tvári je priamo k pomilovaniu.“
Keď som sa zobudil, tak som uvidel ako u mňa sedí Kanda a zjavne nad niečím rozmýšľal tak, až sa mu z hlavy parilo. „Ohayo, Kanda.“ Slušne som ho pozdravil. „Á, Allen. Ty už si hore? Ohayo. Pôjdeme? Alebo sa tu chceš ešte chvíľu zdržať?“ „Už som hore. No, môžeme už ísť, lebo, keď tam prídeme, máme zavolať Komuiovi. Ale ako to ja vidím, tak ten sa strachuje už aj teraz. A my tam prídeme týmto tempom asi za štyri dni, ale to už bude Komui tak veľmi o nás báť, že nám pošle posilu, a to ja nechcem. Je to moja a tvoja misia a ja na svojej misii nikdy nepotrebujem posily. Neviem, ako ty, ale ja by som si chcel trochu pohnúť, aby sme tam do zajtra boli. A keď pridáme, tak tam na sto percent zajtra budeme. Ideš?“ povedal som mu a opýtal som sa. „Dobre, tak poďme. Keď ťa to ale začne bolieť, tak mi povedz a ja ťa ponesiem, ok? A žiadne protesty a povieš mi to hneď, ako ti bude zle. Keď ťa bude niečo bolieť, i keď len málo, ale i tak mi to povieš, pretože si mal vážne zranenia.“ Zbuzeroval ma. „Áno, poviem ti. A Kanda? .....“ povedal som, Kanda, ktorý sa pred chvíľou otočil tvárou smerom, ktorým sme mali ísť, sa otočil naspäť tvárou ku mne, spýtavo zadíval sa na mňa a ja som mu to dopovedal. „Ďakujem.“ Usmial sa na mňa, pomohol mi vstať a už sme išli.
Po pár hodinách behu sa mi priťažilo, tak som to povedal Kandovi. On si ma vzal do náručia, v ktorom som skoro hneď zaspal a išli sme ďalej. Do dedinky sme prišli na druhý deň. Ubytovali sme sa v neďalekom hoteli a podali sme hlásenie Komuiovi. Povedali sme mu všetko, až na tie incidenty s akumami po ceste. Nechceli sme ho zbytočne stresovať, aby sa o nás bál. Po hlásení, ktoré prebehlo relatívne v pokoji, a tak sme sa vybrali najesť sa. Potom, ako sme uspokojili svoje hladné bruchá sme si išli oddýchnuť. Ľahol som si do postele a v očakávaní zaslúženého spánku som zavrel oči, ale nič sa nestalo. Nemohol som zaspať, pretože spánok neprichádzal. Preto som sa obliekol a išiel zaklopať na dvere Kandovi. Otvoril mi s prekvapeným výrazom v tvári, ktorý značil, že ma nečakal. „Mohol by som u teba prespať? Nejako sa mi nedá spať. Môžem tu teda zostať? “ opýtal som sa ho.