Pre Lilu
12. 10. 2013
Dúfam, že sa ti to bude páčiť
„Sasu! Som doma!“ zakričal som od dverí, keď som prišiel domov. Vyzul som sa a keď som vošiel do spálne, tak som ho tam našiel tak ako som ho tam nechal. Bol priviazaný viacerými lanami, dokonca i putami k rámu postele, na očiach mal masku – aby nič nevidel, rúbik v ústach a vibrátor v jeho chutnom zadočku. Len pri tom pohľade som sa vzrušil. „Vitaj doma. Ako bolo v práci?“ „Ďakujem a v práci to nebolo nič moc. Zato ako si sa mal ty?“ „Dobre, ale mohol by si ma už rozviazať? Celé telo mám strnuté.“ „no ja neviem. Budeš poslúchať?“ „Možno.“ „Tak v tom prípade asi nie.“ „Madara! Okamžite ma rozviaž, lebo inak budeš mať hotové peklo na zemi!“ „Ok, láska. Už idem na to.“ „Ponáhľaj sa. Keď budeš dosť rýchly, tak budeš mať dovolené si uľaviť od tej bolestnej erekcie, čo máš pod nohavicami. Ok? “ „Áno, zlato.“ Vzrušený som ho teda začal odväzovať a keď mal voľné ruky, tak mi rozopol nohavice. Následne mi ich stiahol aj s trenkami a začal láskať môj úd. Vytiahol som z neho vibrátor a po chvíli v ňom zmizol môj úd. Pohltil ma úplne celého. „Ach, Madara. Rýchlejšie a drsnejšie!“ Rozkázal si a ja som s radosťou pridal na intenzite. O chvíľu sme vyvrcholili. Takto som plenil jeho zadok ešte pät krát. Raz som ho plieskal po zadku, potom som používal rôzne vibrátory a nakoniec som sa k vibrátoru pridal i ja. Potom sme sa boli okúpať a keď sme v noci ležali v posteli, tak som si na niečo spomenul. „Kurva. Ja mám ešte vyjebanú veľkú kopu papierovačiek! Kurva!“ „Madara! Neser sa a ľahni si naspäť do postele, okamžite! Tie papiere aj tak nemáš na zajtra. A keď áno, tak zajtra zavoláš, že si chorý a nepôjdeš do práce. Veď to neponáhľa.“ „Máte pravdu, vaše veličenstvo. Predsa vy ste pre mňa prednejšie ako nejaké papiere, veličenstvo.“ „Tak to máš kurva pravdu. A teraz si ľahni a ja ťa odmením.“ „A čím?“ „Tak to nechám čisto iba na tvoju predstavivosť.“
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář