The Funniest Part of My Life - Part 14
SUPERANGRY TSUNA & ANGRY XANXUS
Naštval som sa, že tu ešte nie je. "Muselo sa mu niečo stať." Pomyslel som si a vytočil som Gokuderove číslo. "Ahoj Gokudera - kun, neruším?" "Ah. Konichiwa, Juudaime. Nie, vôbec nerušíte. Len tak trochu pacifikujeme XanXusa, pretože nám tu tvrdí, že vám niečo je, a že vás máme prísť pozrieť Juudaime." "Prestaňte vy kreténi. On za vami išiel dobrovoľne a naozaj mi niečo je, ale cez telefón to rozoberať nebudem. Ihneď ho pustite a príďte sem aj s nepoškodeným XanXusom, lebo vás zabijem. Rozumel si, Gokudera?" "Rozumiem, Juudaime. Už ideme a prídeme aj s nepoškodeným XanXusom. Tak uvidíme sa za chvíľu." "Tak za chvíľu a keď bude mať čo i len jeden škrabanec, tak si modlite aby som vás nezabil, dobre?" "Rozumiem, Juudaime. Ryohei! Okamžite vytiahni svoju box heki a ošetri XanXusa, lebo nás Juudaime zabije." To bolo posledné, čo som počul a chytil ma taký hnev, aký som ešte nikdy necítil. Bolo to extrémne. Až posteľ, na ktorej som ležal začala horieť. "Tak toto vám neprejde vy zasrani." Pomyslel som si a užíval som si ich imaginárne mučenie. Začal som s Gokuderom a až u Yamamota som sa ukľudnil. Do piatich minút tu boli. Zišiel som dolu, aby som videl ako je na tom XanXus. "Hoj, XanXus. Si v poriadku?" opýtal som sa ho po ceste dolu zo schodov. "Áno som v poriadku, len sa neprepínaj, vieš že ti ešte pred hodinou bolo blbo." "Nani? Juudaime, čo ti je?" "Najprv si vyjasnime tú tvoju vetu na konci - "Hoj Ryohei, vytiahni svoju box heki a vylieč XanXusa, či ako to bolo.- Čo to malo znamenať?" "No vieš, Juudaime. To bolo zo srandy, že Ryohei?" "No nepovedal by som, že to bolo zo srandy, veď vyzeral ako zbitý pes. Tak čo som mal robiť." "Ryohei, kto mu to urobil?" už som sa ledva držal, tak som zúril, že som skoro podpálil podlahu, ale len podlahu. Nikde inde na mne ešte nebolo vidieť plamene. "No, ak som dobre videl, a to mám dobrý zrak, tak to urobil Gokudera." Tak, ale toto ma už totálne nasralo a už som cítil tie plamene všade. "Juudaime, čo sa stalo?" zvolal Gokudera, keď si všimol tých plameňov, ostatní len zavzdychali. "Nič také, len si mi klamal, zmlátil si XanXusa, za to, že dobrovoľne išiel za vami a to vážne robiť nemusel, tak čo sa asi deje, hmmm?" Gokudera len prehltol, keď pochopil. "Áno, pochopil si. Som extrémne nasraný, pretože vieš ty koho si zmlátil?" "XanXusa?" "Áno, XanXusa. Môjho XanXusa, otca nášho dieťaťa. Už vieš, prečo som taký nasraný?" zakričal som a plamene sa začali ešte zväčšovať. "Tsuna, ty si tehotný?" opýtal sa XanXus. "Áno som. A toto by som nemal robiť, ale chcem, aby videli na vlastné oči, že keď sa naštvem, a že niečo poviem, tak že to aj splním. Nech vidia, že už nie som ten starý Tsuna." Povedal som spolovice milo a druhú polovicu takým hlasom, že sa všetci skrčili a ešte aj XanXus. "Tsuna, nepreháňaj to. Veď sú to tvoji strážcovia." "Strážcovia, nestrážcovia. Musia vedieť, že to čo poviem, tak že to platí." "Ja viem. Nerob to, pretože toho budeš neskôr ľutovať. Ver mi." Prehováral ma XanXus. "Tak dobre. Urobím to len kvôli tebe." Povedal som a ukľudnil som sa. Keď som bol už klidný, tak som pocítil náhlu únavu. XanXus si toho všimol a už bol pri mne a podopieral ma. "Hej Tsuna, vydrž. Poď, odnesiem ťa do postele." "Dobre, pošli ich preč, prosím." Povedal som mu a on ma poslúchol. Vykopol ich, odniesol ma do izby, tam ma položil na posteľ a zmizol ako pára nad hrncom. Keď sa ani po hodine nevrátil, tak som sa o neho začal báť a tak som ho išiel hľadať. V ich bunkri som ho nenašiel, tak som vyšiel pred budovu, vkĺzol som do hyper módu a išiel som na priestranstvo za mesto.
Pokračovanie nabudúce