The Funniest Part of My Life - Part 17
THE END
"Ako to vieš, Juudaime?" "Chochokan." "Mali sme s tým rátať." Povedal všetci. "Dobre, keď nebudete stíhať, alebo nebudete vedieť, čo s deťmi alebo, že budete obaja na misii, tak môžete prísť k mojím rodičom a deti im na tých pár dní dať, nech ich postrážia, pretože oni sa sem budú sťahovať. Chcú ďalšie dieťa, takže to by problém nemal byť. Radi ich budú strážiť. Mukuro, teba nejako dostaneme z Vindice Prisonu a potom sa rozhodneš, či budeš tu s nami alebo ako, dobre? Ale dúfam, že už ma nebudeš naháňať s tým, že chceš moje telo, aby si mohol zničiť mafiu. To by sa ti aj tak nepodarilo a vieš, že sa mi do hlavy dostaneš veľmi ľahko, ale radil by som ti aby si to neskúšal, pretože to môže dopadnúť katastrofálne. A, tak vy ste nevedeli, že vycítim jeho prítomnosť, alebo keď sa Nagi premieňa, a vy ste tiež nevedeli, že Nagi je Chrome. Takže to už viete. Vycítim, keď sem prichádza Mukuro, dokonca v budúcnosti som cítil, ešte pred tým, než zrušil tú svoju ilúziu, že je tam a nie len ja ale cítila to aj Yuni. A keď Chrome bojoval s Mammonom, tak som mal taký divný pocit, ale to bolo z Chrome - Nagi. Potom, keď som tam trepal tie nezmysly o tom, že Mukuro prichádza, tak to som mal iný pocit, ten známejší, až ma z neho zamrazilo. To bol Rokudo Mukuro. Potom, keď bojoval Mukuro s Mammonom, tak som tam hovoril, že sa mi hlava otvára, že? Tak to mi Mukuro posielal do hlavy spomienky na to, ako druhýkrát utekal aj s vami dvoma z Vindice Prision a ako ho môj otec vybral za guardiana a sľuboval mu vaše krytie, že si vezme na starosť vašu ochranu a že vás dvoch bude chrániť. Tak na to Mukuro pristúpil. Pomohol Nagi, aj to som videl. Bola na JIP - ke, keď sa snažila zachrániť zviera, pred zrazením autom a prišla o orgány a o oko. Potom v budúcnosti, keď nám ukazovali ten Time Travel, to Shoichiho zariadenie, tak Mukuro zbieral informácie o tom, že? A potom to, čo zistil, tak poslal Nagi, keď bola v kóme a tá to poslala snom ku mne. Takto sme si odovzdali informáciu. Nedivte sa, je to celkom jednoduché, že Mukuro?" "Kufufufu. To ste o tom nevedeli? Je to pravda. Keď som bojoval s tým arkobalenom, tak som v mysli počul vaše otázky, tak som Tsunovi poskytol informácie, ale nie rozprávaním, to by bolo moc mätúce, tak som mu poslal spomienky a dokonca som mu ukázal, kde som zavretý, takže aj to videl." "Ty si to videl? Ako to tam vypadá?" opýtali sa Ken s Chikusom. "Je tam tma a nie je tam počuť nič iné ako dýchanie. Má prelepené oči, k ústam má prilepenú dýchaciu trubicu, je v zveraciej kazajke, v nádobe s vodou a v tej miestnosti, a to to je obrovská miestnosť a tam je ale šesť radov nad sebou, takýchto nádob po dvojradí. Je to nechutné. Bŕŕŕŕŕŕŕ´. Musíme ho odtiaľ dostať von. Chrome nájdeme nejaké orgány a necháme ju v Japonsku, pretože chúďa je z tých bojov psychicky v prdeli, dokonca minule hovorila, že ž nechce bojovať, tak jej dáme tú možnosť, že už nebude musieť bojovať. A budeme musieť urobiť ešte pár vecí, pokým sa sem nasťahujeme, ale nie som si istý tým, čo urobí Dino s Hibarim." Potom sme hovorili ešte o deťoch, aké im dáme mená a o ďalších takých veciach. A až na večer sa nám podarilo sa vypariť, nám tehotným. Išli sme do jednej izby s veľkou posteľou, do ktorej sme sa všetci štyria zmestili a zaspali sme sladkým spánkom. Dva mesiace potom bolo ešte veľa práce zo sťahovaním a takými podobnými vecami a potom sme zabehli do stereotypu, ktorý nám vydržal až do našich pôrodov. Lus a Onii - san mali chlapca, pomenovali ho Rei. Yamamoto a Squalo mali dievča, pomenovali ju Natsuki. Gokudera a Bel mali dievča a chlapca, dvojičky, pomenovali ich Akyra a Ichiro. A ja s XanXusom sme mali dvojičky chlapcov. Pomenovali sme ich Ichigo a Ken.