Akuma
Ciel sa otrávene zahmýril na stoličke a pozrel sa von oknom. "Tsss. Zase prší." zamrmlal si popod nos. "Sebastian. Prinesieš mi niečo na pitie?" Sebastian sa najprv zarazil nad tým čo povedal jeho botchan. ale po chvíli ho to prešlo a išiel pripraviť čaj. Náhle pocítil, že sa niečo deje s jeho botchanom, a tak vystrelil ako raketa do botchanovej pracovne. Mladý pán tam nebol a okno bolo otvorené. po lepšom pohľade na izbu uvidel na stole lístok. "Keď chceš svojho botchana, tak si ho nájdi." Hneď mu bolo jasné, kto uniesol jeho botchana. Bol to ten všivák Lau. "Ten prašivý pes. Ako si dovolil uniesť môjho botchana. Kde sa kurva môže skrývať?" Sebastian bol taký naštvaný, že zmenil svoju formu. Keď mu to došlo, tak sa znovu premenil na milého komorníka Sebastiana a došlo mu to. "Veď ten skurvysyn má loď." a už utekal zachrániť svojho botchana. Keď tam prišiel, tak tam bolo podozrivé ticho. Zrazu počul Lauov hlas vychádzať z jeho lode a hovoril o tom, že má na palube krásneho, mladého chlapca, a že ho chce predať. Sebastian v tom okamihu zbledol ako stena a rozbehol sa zachrániť svojho botchana. Našiel ho v podpalubí. Chytil ho do náruče a vyskočil von oknom. Vo vzduchu urobil salto a ladne dopadol na hladinu vody. V tom okamihu ako dopadol na hladinu vody sa rozbehol takou rýchlosťou, že o chvíľu bol naspäť v sídle Phantomheiverovcov. Keď prišiel, tak položil botchana na posteľ a rýchlo mu bežal napustiť vaňu teplou vodou. Potom prišiel do botchanovej spálne a vyzliekol ho. Následne ho odniesol do kúpeľne, kde ho opatrne položil do vane. O pár minút sa Ciel prebral. "Yokatta, botchan. Už som si myslel, že sa vám niečo stalo." oddýchol si Sebastian. Ciel sa dezorientovane poobzeral po miestnosti. "Ste vo svojej kúpeľni. Lau vás uniesol a chcel predať. Bastard" povedal Sebastian a Ciel ho z náhleho popudu objal a nechcel pustiť. "Čo sa deje, botchan?" "Nič. Len nechcem byť sám. Nechcem, aby sa to opakovalo." povedal Ciel ale stále sa držal Sebastiana. "Mohol by si dnes spať so mnou?" opýtal sa Ciel. "Samozrejme, botchan. Aj ja som z toho bol v šoku. Dokonca som besnil až tak, že som vám skoro podpálil sídlo. Prepáčte, botchan." "To nič, Sebastian. To nič." ukľudňoval ma a pritom ma dokonca hladil po vlasoch. Usmial som sa a objal som ho. Len sa mi stúlil v náručí a priadol spokojne ako mačka. Na chvíľu som ho pustil, pretože som chcel ísť zobrať uterák, ktorým som ho po chvíli začal utierať. Potom, ako som ho utrel, som ho odniesol v náručí do postele. Natiahol som mu nočnú košeľu a uložil som ho do postele. Vyzliekol som sa a ľahol som si k nemu. Ako som sa vyzliekal, tak som na sebe cítil jeho pohľad, obzeral si ma. V posteli sa ku mne pritúlil. Pritiahol som si ho k sebe, objal som ho a začal som ho hladiť vo vlasoch. Zrazu ma začal bozkávať na krku. Pousmial som sa a začal som ho hladiť po tele. Zavzdychal a tak som ho pobozkal. Pootvoril ústa a ja som jazykom jemne vkĺzol do jeho úst. Hrali sme sa s jazykmi a ja som popritom blúdil bezcieľne rukami po jeho tele. Nakoniec som rukami zablúdil až k jeho dierke. Začal som si ho pripravovať. najprv jedným prstom. Odtiahol sa odo mňa a zavzdychal. Usmial som sa a pokračoval som v jeho príprave. Keď som v ňom mal už štyri prsty, tak som si pomyslel, že je snáď už dosť pripravený, a tak som ich z neho vytiahol a nahradil ich svojím vzrušeným penisom a on sa prehol ako tetiva luku. Zastonal som od slasti a chvíľu som sa v ňom nehýbal, aby ho to nebolelo. Po chvíli som sa pohol a obaja sme zastonali od slasti. Začal som pomaly, ale ako som sa blížil k vrcholu, tak som prirážal rýchlejšie a rýchlejšie. Ciel vôbec neprotestoval. Keď som naposledy prirazil, obaja sme vyvrcholil a ja som unavene padol na botchana, ale po chvíli som sa spozoroval a ľahol som si vedľa neho. Stúlil sa ku mne, usmial sa a povedal: "Milujem ťa, Sebastian." v tom mi to došlo. "Aj ja ťa milujem, Ciel." povedal so mu. Pozrel sa na mňa a pobozkal ma. Keď sme sa od seba odtrhli, tak sme zaželali dobrú noc a zaspali sme. No ráno bolo zaujímavé. Ciel bol zase pohrešovaný, tak som sa pustil do práce, ale to som nevedel, čo zistím na konci. "Toto je už iná kapitola, tak sa musíme rozlúčiť. Oyasumi nasai, minna - sama. Soshite Watashi wa akuma soshite shitsuji desu. Sebastian Michaelis. Sayonara, soshite matta ao, minna - sama."
THE END